Vítame Vás na stránke Slovenskej oftalmologickej spoločnosti

Rohovka

Rohovka je priehľadná a za normálnych okolností bezcievna očná štruktúra s optickou mohutnosťou zhruba 43 dioptrií. Výživu rohovky, ako aj odstraňovanie produktov metabolizmu preto zabezpečuje komorová tekutina a slzný film. Malú úlohu vo výžive zohrávajú aj cievy v oblasti limbu. Rohovka je zároveň najhustejšie inervované tkanivo v ľudskom tele, preto sú niektoré ochorenia rohovky spojené s intenzívnou bolestivosťou, svetloplachosťou, reflexným slzením a zvieraním mihalníc.

Rohovka sa vyvíja v druhom mesiaci embryonálneho vývoja a tvorí ju celkom 5 vrstiev. Na povrchu sa nachádza epitel rohovky v 4-6 vrstvách nerohovatejúcich buniek, ktoré sa obnovujú zhruba raz za týždeň. To umožňujú limbálne kmeňové bunky. Druhou vrstvou je Bowmannova membrána z kolagénových vlákien, neschopná regenerácie. Nasleduje najhrubšia vrstva, rohovková stróma, pod strómou je Descemetova membrána, tenká pevná vrstva s regeneračným potenciálom. Najvnútornejšiu vrstvu predstavuje endotel rohovky, ktorý je priamo zodpovedný za priehľadnosť a hydratáciu rohovky. Jeho bunky majú minimálnu schopnosť regenerácie a s vekom ich počet klesá. V poslednom období sa objavila aj vrstva tzv. Duas  layer.

Priemer rohovky dosahuje zhruba 11,5 mm vertikálne a 12 mm horizontálne. V centre má hrúbku okolo 540 µm, smerom k periférii zhruba 650 až 1000 µm.

 

Obr. 1: Anatómia rohovky (zdroj: Internet)

 

Vyšetrenie rohovky

Vyšetrenie rohovky v bežnej praxi zahŕňa: vyšetrenie na štrbinovej lampe, rohovkovú endotelovú mikroskopiu, keratometriu a topografiu rohovky, optickú koherenčnú tomografiu (OCT) predného segmentu oka a aberometriu.

Vyšetrenie na štrbinovej lampe je spravidla realizované ako súčasť každého oftalmologického vyšetrenia. Slúži na prvotné vizuálne zhodnotenie základných vlastností rohovky, ako sú jej povrch, priehľadnosť, hrúbka, či zakrivenie. Slúži aj na posúdenie patologických zmien rohovky a stavu endotelu.

Endotelová mikroskopia poskytuje detailné vyšetrenie najvnútornejšej vrstvy rohovky. Podáva informáciu o počte, tvare a veľkosti endotelových buniek.

Keratometria je metódou merania najstrmšieho a najmenej strmého meridiánu zakrivenia rohovky. V súčasnosti využívame v ambulantnej praxi moderné automatické keratometre. Topografia rohovky je počítačová vyšetrovacia metóda vychádzajúca z keratoskopického obrazu vo forme Placidových kruhov – odrazu systému koncentrických striedavých bielych a čiernych kruhov premietaných na  povrch rohovky. Výstupom vyšetrenia je detailná farebná mapa obsahujúca informácie o zakrivení prednej a zadnej plochy rohovky, prípadne aj o hrúbke rohovky.

Optická koherenčná tomografia predného segmentu oka umožňuje detailné zobrazenie počítačom spracovaných rohovkových rezov, ktoré umožňujú vizualizáciu ochorení rohovky, prípadne stavu rohovky napr. po laserových refrakčných zákrokoch. Tiež je jedným z možných spôsobov merania veľkosti komorového uhla, alebo hodnotenia hrúbky rohovky.

Všeobecné príznaky ochorení rohovky

Ochorenia rohovky sa môžu prejavovať rôzne, pričom vo všeobecnosti hovoríme o prejavoch povrchových a hlbokých:

a.) povrchové prejavy zahŕňajú rôzne erózie epitelu, subepitelové infiltráty, mukózne vlákna adherujúce na epitel, edém epitelu a povrchovú vaskularizáciu

b.) hlboké známky rohovkových ochorení sú najmä stromálne infiltráty, ulcerácie rohovky, dezintegrácia tkaniva – tzv. „melting“ rohovky, hlboká vaskularizácia, depozity v stróme rohovky (napr. lipidové). Patria tu aj nakrčenia či trhliny v Descemetovej membráne, descemetokéla pri herniácii Descemetovej membrány do defektu rohovky a tiež aj perforácia rohovky s únikom vnútroočnej tekutiny.

Na endoteli rohovky sa niekedy stretávame s popraškom pigmentových buniek pôvodom z dúhovky. Príčinou ich prítomnosti môže byť trauma oka, operácia, alebo tzv. syndróm pigmentovej disperzie. Ďalej môže byť na endoteli rohovky zrejmá prítomnosť precipitátov. Poukazujú na aktívnu, prípadne aj prebehnutú uveitídu. Ide o imunitné bunky alebo ich zhluky, pričom čerstvé sú belavé a nadýchané, s ústupom aktivity zápalu vymiznú, alebo sa pigmentujú a ohraničujú.

 

                                                   Obr. 2: Mykotická keratitída

 

 

                                                        Obr. 3: Herpetická keratitída

 

MUDr. Kapitánová Karolína